Aké je pre nás najvhodnejšie plemeno?
Plemená morčiat nie je možné vnímať rovnakým štýlom, ako napríklad plemená psov. Všetky plemená morčiat majú relatívne rovnakú veľkosť teľa a podobný tvar, samozrejme s výnimkou plemena cuy, ktoré je oproti bežným morčatám väčšie. Niektoré skupiny plemien je okrem toho aj možné krížiť medzi sebou, preto rozdiely v starostlivosti a povahe nie sú až tak špecifické ako u psov. Určité špecifiká však existujú a pri výbere, je vhodné na ne prihliadnuť.
Medzi najbežnejšie chované patria rozhodne krátkosrsté plemená s neštrukturovanou srsťou, teda hladké a crested. Na takéto morčatá najčastejšie narazíte aj vo zverimexoch, aj keď tu samozrejme nie je možné hovoriť o plemene. Ušľachtilé morčatá týchto plemien majú krátku a hustú srsť, kratšie zavalité telo, dostatočne širokú a guľatú hlavu, veľké a dole klopené uši a výrazné guľaté oči. Medzi najprechovanejšie jednoznačne patria jednofarebné hladké morčatá (tiež známe ako self), keďže sú najdlhšie chované a vystavované. Pokiaľ teda chcete morča, ktoré bude mať ušľachtilé výstavné črty, je vhodné sa pozerať napríklad po čiernom, krémovom alebo bielom hlaďáčikovi. Škála farieb a kresieb, v ktorých sa krátkosrsté neštrukturované plemená chovajú, je ale samozrejme omnoho širšia- opäť asi zo všetkých plemien najširšia. Nájdu sa tu aj rarity, ktoré v iných plemenách častokrát neuvidíte. Vzhľadom k ich pestrosti je ťažké zovšeobecniť ich povahu, pretože je podobne rôznorodá, ako škála chovaných farieb a kresieb. Čo sa však týka starostlivosti, sú krátkosrsté plemená vo všeobecnosti oproti iným plemenám určite najmenej náročné.
Medzi povahovo špecifické plemená, ale rozhodne patria rozety. Sú to naozaj temperamentné, energické a čulé zvieratá. Pokiaľ teda hľadáte morča, ktoré vás bude baviť svojou akčnosťou, nie je lepšej voľby. Na rozetách nie je špecifická len ich povaha, ale aj ich vzhľad. Bohužiaľ, jedná sa o plemeno, ktoré je veľmi obtiažne na chov. Docieliť k výstavným jedincom, je neporovnateľne ťažšie, než u iných plemien. Preto sa im v súčasnosti venuje len hŕstka chovateľských staníc.
Ďalším povahovo špecifickým plemeno, ovšem na druhej strane spektra, je americký teddy. Nielen, že vzhľadom vyzerajú ako nadýchané vankúšiky, ale aj povahovo sú považované za jedno z najkľudnejších plemien – ideálny do lona k televízií. V dôsledku pozmenenej štruktúry srsti sa u nich ale častejšie objavuje suchosť kože, ktorá so sebou nesie výskyt lupín a taktiež sa toto plemeno dáva občas do spojitosti s častejším výskytom plesní – jedného z najbežnejších morčacích neduhov. Za veľmi mierumilovné je považované aj plemeno švajčiarsky teddy, ktoré má na rozdiel od amerického teddíka polodlhú srsť.
Od švajčiarskych teddíkov sa dostávame k dlhosrstým plemenám. Tých je celá rada – s rovnou srsťou aj štrukturovanou, s korunkou aj bez, s vírikmi aj bez nich. Ich spoločným znakom je samozrejme dlhá srsť, ale z mojej skúsenosti ich spája aj jeden veľmi špecifický povahový rys a to je trpezlivosť. Väčšinou sa jedná o v skupine nekonfliktné a k ľuďom priateľské zvieratá. Na plachého dlháňa, je možné naraziť naozaj výnimočne. Strašiakom pre záujemcov býva starostlivosť o srsť. Zaznievajú vety ako: „nemám čas ich denne česať,“ alebo „nechcem morča neustále kúpať“ a podobne. Tak toto prosím ani nerobte! Základom starostlivosti o dlhú srsť je to čo platí pre všetky plemená morčiat vo všeobecnosti: dostatok priestoru, vysoká vrstva čistej podstielky, prístup ku kvalitnému senu a čistej vode. Plemená sheltia, coronet a peruánec budú raz za čas potrebovať aj prečesať hrebeňom, ale skutočne sa nejedná o každodennú záležitosť. Úplne dostatočná frekvencia je 1-krát do týždňa, s tým, že srsť skôr kontrolujeme či sa v nej netvoria dredy. V prípade štrukturovaných plemien texel, merino a alpaka úplne postačuje srsť prehrabať prstami, oddeliť tak jednotlivé pramienky a odstrániť prípadné nežiaduce dredy a nečistoty. Plemeno lunkarya- peruánec sa dokonca nečeše vôbec! Ich srsť je prirodzene tvrdšia. Sama sa formuje do pramienkov a takmer sa necuchá. V prípade, že je dlhosrsté morčiatko len maznáčik a majiteľ s ním nemá v pláne jazdiť na výstavy, je samozrejme možné srsť raz za čas pristrihnúť, približne do takej dĺžky, aby ju zviera neťahalo po zemi.
Pokiaľ je vaša predstava skôr bezsrsté morča, ponúkajú sa plemená skinny a baldwin. Oveľa častejšie sa stretneme s prvým zmieneným, ktoré má na hlave a nohách viditeľne špecifické tvrdé ochlpenie. Baldwiny sa naopak rodia štandardne osrstené a počas prvých týždňov života srsť strácajú. V oboch prípadoch je potrebné rátať s vyššou cenou a to nielen tou kúpnou. Počítajte taktiež s vyššími nákladmi na kŕmenie, pretože potrebujú viac živín na svoju prirodzenú termoreguláciu, tým aj väčšie náklady na podstielku a je dôležité dbať na kúrenie, pretože vzhľadom k absencií srsti majú tieto zvieratá zhoršenú termoreguláciu, takže je nutné dbať na stálu izbovú teplotu a úplne zamedziť prievanu. Bezsrsté morčatá môžu byť vhodnou alternatívou pre alergikov, tu je však nutné dať do pozornosti, že oveľa častejším alergénom je seno alebo moč zvieraťa, než samotná srsť.